streda 30. decembra 2015

Pavel Renčín - Vězněná

Vianočnú pokojnú atmosféru som narušila výberom čítania, najnovšou knihou - hororovým psychothrillerom Pavla Renčína - Vězněná. Knihu som prečítala na jeden dych. Príbeh ma strhol natoľko, že som nemohla od knihy odtrhnúť oči.
Vězněná je príbehom dvoch hlavných postáv, ktorých osudy sa nakoniec spoja a všetky, spočiatku nejasné, detaily do seba dokonale zapadnú.
Rozprávanie učiteľa Martina Drásta sa odohráva v súčasnosti. Martin trpí nočnými morami, miestami si nič nepamätá. V snoch sa mu zjavuje mŕtva žena, ktorú pravdepodobne pozná, ale nechápe súvislosti. V byte nachádza dokonca nejaké ženské veci. Snaží sa pochopiť, kto je tá žena zo snov. 
Popri jeho rozprávaní sa odohráva príbeh z minulosti, príbeh jedenásťročnej Máje, ktorá s rodičmi odišla na dovolenku na Šumavu. Dovolenka sa však čoskoro zvrháva a začína sa temný, povedala by som aj strašidelný, príbeh. Keď sa dve zdanlivo nesúvisiace rozprávania prepoja, nastáva nečakaný zvrat, ktorý vám nedovolí prestať čítať.
Atmosféra príbehu bola desivá, mrazivá a temná. Opisy mučenia boli priam naturalistické a miestami až odpudivé. Pri pomyslení, že autor vychádzal zo skutočných motívov, bol príbeh ešte desivejší. Autor tieto motívy správne uchopil a vytvoril z nich príbeh hodný aj zahraničných autorov. 
Musím však konštatovať, že som očakávala iný záver. Konečnému dojmu z knihy to však neubralo a už teraz sa teším na ďalšiu knihu z pera Pavla Renčína. 

A akú knihu ste počas sviatkov čítali vy?

Do prečítania!

pondelok 21. decembra 2015

Erik Axl Sund - Sklenené telá

Autorská dvojica píšuca pod pseudonymom Erik Axl Sund vo svojej najnovšej knihe priniesla opäť drsný a brutálny príbeh. Sklenené telá je kniha, pri ktorej som pociťovala priam fyzickú bolesť. Už obálka je mierne odpudzujúca. Opisy sebapoškodzovania a samovrážd boli napísané naozaj presvedčivo. Ale to je pri tejto autorskej dvojici typické. Autori sú charakteristickí svojimi krutými opismi, a tak ani teraz nesklamali. podávajú príbeh ľudí, ktorí sú pre umenie schopní všetkého.

Kniha má krátke kapitoly, niekedy len na jednu stranu, pričom každá kapitola je podaná z pohľadu inej postavy. A postáv tam bolo teda dosť. Objaví sa, síce až v závere, aj policajtka Jeanette Kihlbergová, ktorú môžete poznať z predchádzajúcich diel.

Všetky postavy boli zaujímavé a každá mala svoje tajomstvo, ktoré sa napokon v závere odhalilo. Tajomné pozadie postáv zvyšovalo napätie a dramatickosť deja. Musím povedať, že od polky knihy to bolo ešte zaujímavejšie a od knihy sa nedalo odtrhnúť. Musela som čítať až do konca. Ale musím sa priznať, v prvej polovici som stále čakala, kedy sa začne čo to odhaľovať. Ale aj vďaka pozvoľnému začiatku autori dosiahli zaujímavý výsledok.

Zhrnutie: dej jedinečný, napínavý, opisy drsné, postavy zaujímavé, odhaľujúce najtemnejšie zákutia ľudskej psychiky. Musím však varovať slabšie povahy, pretože niekomu môže byť miestami naozaj zle (aj mne bolo, ale vydržala som až do konca).

Na záver ešte niekoľko myšlienok, úvah z knihy:

,,Počuť, keď padá strom v lese, ak tam nie je nikto, kto by to počul? Žije človek, ak ho nikto nepozoruje? Alebo len keď sa potvrdí, že je pozorovaný, človek žije?"

,,Predstavuje každý človek putujúce umelecké dielo, ktoré po smrti existuje ďalej?"

,,Žijeme v priemernom svete. V médiokracii. Ľudia uctievajú hercov a futbalové hviezdy ako bohov. Svet je ničotný a malicherný."

streda 25. novembra 2015

Vianočný wishlist

Blížia sa Vianoce a je čas nakupovať darčeky. Ja najradšej kupujem knihy. V tom sa naozaj vyžívam. Hoci, musím sa priznať, keď niekomu kúpim knihu, mám nakoniec problém mu ju dať. Najradšej by som si ju totiž nechala a prečítala ja. Keď ju kúpim otcovi, mamine alebo sestre, tak si ju potom síce prečítať môžem, ale je mi ľúto, že sa nebude vynímať na mojej poličke. Ale nakoniec sa s tým vždy zmierim, aj vďaka tomu, že na tej mojej poličke tiež pribudnú nejaké tie skvosty. Tento rok by som na Vianoce chcela knihy:


 Vězněná od Pavla Renčína. Čítala som o nej v najnovšej Pevnosti a po tom, čo som sa dozvedela, som neodolala a knihu už aj objednala. Už len počkať do Vianoc, keďže som ju objednala akože za manžela. :)


Nech sneží. Túto knihu tvoria tri poviedky. Upútala ma jedným z autorov, ktorým je John Green, keďže jeho Kam zmizla Aljaška, ale aj Na vine sú hviezdy sú skvelé. Tentoraz som pri výbere knihy vsadila na autora.


Nesbove najnovšie knihy Polnočné slnko a Krv na snehu som kúpila na Vianoce pre ocina. Musím počkať, kým ich prečíta, a potom sa do nich, dúfam, pustím aj ja. Snáď nemusím komentovať dôvod výberu kníh.
zdroj obrázkov www.bux.sk


A napokon, Cestujem sama. Severské krimi je jednoducho kapitola sama o sebe. Táto kniha má jednak slušnú obálku, jednak príbeh vyzerá celkom sľubne. Páčia sa mi postavy s psychickými problémami. Tie by sme v tejto knihe mali nájsť u postavy Mie, bývalej vyšetrovateľky. Očakávam mrazivý príbeh plný napätia. Mrazí ma už len pri informácii, že vyšetrovať sa bude záhadná smrť dievčatka, ktoré nájde muž obesené v lese, ktoré má na krku zavesenú tabuľku s nápisom Cestujem sama. Som zvedavá, či kniha naplní moje očakávania.

Akú knihu by ste si priali vy? Máte nejaký zaujímavý tip, o ktorý sa radi podelíte?




štvrtok 5. novembra 2015

Vladimír Nabokov - Lolita

Lolitu som si vybrala na seminár o literárnej postmoderne. Pred čítaním som však ešte nevedela, že som si vybrala tak úžasné dielo, v ktorom som spoznala jazykové majstrovstvo jej autora, Vladimíra Nabokova.
Lolita vyšla už v roku 1955, ale časom na hodnote rozhodne nestratila. Jej cesta k vydaniu síce zažila nemalé problémy (keďže ju považovali za pornografické dielo), napokon však cestu k čitateľom našla. 
Dielo je zaujímavé i 60 rokov po jeho vzniku a bude zaujímavým i naďalej. 
Lolita je koncipovaná ako denníkový záznam a fiktívny rozhovor s čitateľom a súdnou porotou, ktorý vedie hlavný hrdina a zároveň rozprávač príbehu, Humbert Humbert. Humbert rozpráva príbeh fiktívnej autobiografie, ktorý koncipuje vo vyšetrovacej väzbe pokým čaká na súdny proces. Súdneho procesu sa nakoniec nedočká, pretože tesne pred ním zomiera na infarkt. 
Dielo je príbehom zvrátenej lásky tridsaťpäťročného muža k dvanásťročnej Lolite.
Možno si myslíte, že Humbert je nechutný zvrhlík, ktorý sa zmocnil mladej Lolity. Ale opak je pravdou. Lolita nie je nevinným dievčatkom. Hoci Humbert mal v pláne Lolitu znásilniť použitím liekov na spanie, lenže tie Lolite nezabrali natoľko, aby si s ňou mohol užiť. Potom prišiel zlom. Lolita zviedla jeho. Navyše nebol jej prvým milencom. Skúsenosti totiž nabrala v dievčenskom tábore, kde sa zoznámila s Charliem, synom vychovávateľky. Takže Lolita nie je žiadnym neviniatkom. Mimochodom, okrem toho je Lolita ešte aj drzá, protivná, rozmaznaná a prefíkaná. Humbert ju síce na dosiahnutie telesných kontaktov vydieral, ale je otázne, či išlo skutočne o vydieranie, pretože Lolita si veľmi dobre uvedomovala, čo na Humberta platí. Ja som dokonca miestami Humberta aj ľutovala. To bolo aj cieľom Humbertovho rozprávania, pretože on sám nevedel, či je len zvrhlé zviera alebo aj poľutovaniahodný človek. To je ďalším zaujímavým momentom tohto diela. Rozprávanie núti čitateľa zamýšľať sa nad svojim postojom k sexuálne narušeným ľuďom. Názor na Humberta si musí urobiť každý sám. 
Toľko k príbehu. Alebo ešte predsa - dielo je akoby výzvou na vytvorenie morálnejšieho sveta, ktorý je plný skazenosti. 
Čo je však na diele najlepšie, je hra s jazykom. Môžem povedať, že dielo je ukážkou Nabokovej jazykovej virtuozity.  Nachádzame mnoho slovných hračiek. Slovný humor je v diele od začiatku až do konca. Okrem toho je v diele mnoho mystifikácie, paródie, irónie, paralel a narážok na mytológiu a literárnu históriu. Týchto narážok a paralel je nespočetné množstvo a vyžaduje naozaj skúseného čitateľa, aby ich (i keď nie všetky) odhalil. Dielo však nie je len pre takéhoto čitateľa, ale aj pre bežného čitateľa, pretože dejová zložka je celkom dobre spracovaná. Príbeh síce nie je až taký napínavý, ako by sa niekomu žiadalo, pretože nejaké náznaky konca sa dozvedáme už v predhovore. Na deji to však až tak neuberá a určite je zaujímavý. 
Kniha určite stojí za prečítanie. 

streda 14. októbra 2015

Kristína Farkašová - Som mama

Už ste si asi všimli, že som mama. (Ak ste tento fakt ešte nepostrehli, môžete sa tak dočítať tu). A keďže som mama, musela som sa dostať ku knihe Som mama, ktorú napísala iná mama, resp. dvojmama Kristína Farkašová.

Kniha Som mama, ktorá po vydaní dosiahla prvú priečku predajnosti (minimálne na martinus.sk), upúta už na prvý pohľad. Obálka je skutočne zaujímavá. Nielen obálka, ale celé grafické spracovanie knihy je veľmi originálne. Detaily v knihe sú dotiahnuté do vizuálne výborného výsledku. Napr. stránky sú z kvalitného hrubého papiera, takže sa v knihe ľahko listuje; záložka, ktorá ku knihe neodmysliteľne patrí, je vtipná a originálna; a asi najväčším prekvapením boli tetovačky, ktoré sa nachádzajú uprostred knihy. Texty, z ktorých niektoré už autorka publikovala i na blogu, sú dotvorené peknými a vtipnými ilustráciami Borisa Farkaša. V knihe, samozrejme, nechýbajú ani Farkašovej obľúbené pruhy.



A teraz k autorkinmu štýlu. Kniha srší humorom, ktorého má autorka nadostač. Autorka podáva svoje zážitky, postrehy, starosti, radosti a iné záležitosti, ktoré zažíva ako mama dvojičiek, Ely a Matildy, ktoré milo nazýva knedľami. Z jej podania príbehu je cítiť pozitívny prístup k role matky, ktorú si autorka užíva už dva roky. Nadhľad a humor si zachováva i pri opise vecí, ktoré ju privádzajú do zúfalstva. Autorka sa neváhala vysmievať i sama so seba. Neváhala však ani vtipne skritizovať matky, radodajky, ako ich autorka nazýva (pre pochopenie, radodajky sú matky, ktoré dávajú rady). Môžem povedať, že po prečítaní tejto knihy, sa i ja ako čitateľka cítim lepšie naladená a pozitívnejšia.

Kniha je príjemným oddychovým čítaním pre všetky mamy, resp. ženy. Ale nielen ženy. Myslím si, že knihu si môže pokojne prečítať i muž, či už otec, alebo nie. Farkašovej humorný štýl totiž pobaví každého. Autorka síce svoje dielo označila ako antikoncepčnú literatúru, ale svojím nadhľadom, ktorý si zachováva pri vykonávaní svojich povinností ako mamy, asi žiadnu ženu neovplyvní pri tvorbe svojich potomkov. Kniha osloví čitateľov i hovorovým štýlom. Autorka sa dokonca nevzdáva ani bohemizmov (napr. kojiť, šuplík a i.), ktoré si (ako píše v závere) vybojovala i u jazykovej redaktorky tejto zaujímavej knihy. Knihu hodnotím pozitívne.

Do prečítania!

pondelok 5. októbra 2015

John Boyne - Zostaň, kde si, a potom odíď

Kniha Zostaň, kde si a potom odíď je dielom patriacim do kategórie detskej literatúry. Určite však nie je len pre deti a mládež, ale jej posolstvo sa dotkne i dospelého čitateľa. Príbeh je situovaný do obdobia prvej svetovej vojny. Vojnová tematika však nie je podaná z historického hľadiska, ale ide skôr o dopad vojny na človeka a poukázanie na to, čo je v živote najdôležitejšie, na čo by človek nemal zabúdať ani počas vojny, a vlastne nikdy. Už tušíte o čo ide? Predsa o najlepší dôvod na svete - lásku (ako to v diele povedal pán Janáček, keď Alfiemu odpovedal na otázku, prečo sa presťahoval z Prahy do Anglicka).

Dielo je teda príbehom o láske a z nej prameniacej odvahe chlapca, ktorý miloval svojho otca. Keď mal Alfie Summerfield piate narodeniny, otec mu sľúbil, že nikdy neodíde. Na druhý deň však otec svoj sľub porušil a dobrovoľne odišiel do armády. Otec mu pri odchode tvrdil, že to potrvá najneskôr do Vianoc. Prešli štyri roky a Alfie o svojom otcovi nič nevedel. Listy, ktoré otec z vojny dovtedy písal prestali chodiť. To si aspoň myslel kým nenatrafil na ukryté listy pod maminou posteľou. Listy od ocka zrazu nemajú ani hlavu, ani pätu. Alfie je zmätený a nechápe, čo sa deje. Vtedy začne od mami vyzvedať, kde je jeho ocko. Dozvedá sa, že otec je na nejakej tajnej misii a preto nemôže písať. Jedného dňa sa však na stanici, kde chodí čistiť topánky, z papierov istého lekára dozvedá, že jeho ocko sa nachádza v špeciálnej nemocnici, kde sa liečia vojaci s nezvyčajnými ťažkosťami. Rozhodne sa nájsť svojho ocka a vydá sa na dobrodružnú cestu do nemocnice, do veľmi čudného miesta, kde sa liečia ľudia, na ktorých sa vojna podpísala formou nervového šoku. Napokon ho z nemocnice unesie a dovedie domov. Otec nezvláda situáciu kvôli chýbajúcim liekom a tak ho Alfie zoberie na prechádzku. Odídu spolu na vlakovú stanicu, kde z hluku búchajúcich dverí dostane opäť šok a Alfiemu utečie. Všetko však dobre skončí, keď sa otec objaví u suseda pána Janáčka. Zlé pominie a všetko sa vráti do ako tak normálnych koľají. 

Boyne ako autor nesklamal. Príbeh napísal pútavo. Od začiatku som sa nevedela dočkať konca. Boyne dokázal to, že som prežívala to isté, čo Alfie. Pocit krivdy, keď mu nikto nepovedal pravdu, adrenalín, keď prvýkrát cestoval vlakom i keď unášal otca z nemocnice, radosť, že ho otec spoznal, výčitky svedomia, keď sa otec znova stratil, lebo počúvol rozkaz: Zostaň, kde si a potom odíď; a takisto radosť z toho, že sa všetko dobre skončilo. 
Diela s vojenského prostredia nie vždy končia happy endom, ale v tomto prípade som rada, že sa tak stalo. 
Knihu jednoznačne odporúčam.

Do prečítania! 

sobota 3. októbra 2015

Who I am?

Volám sa Martina Záborská a vyštudovala som odbor slovenský jazyk a literatúra. Milujem knihy, knihy a ešte raz knihy. Najradšej by som čítala stále. To však nejde. A prečo? Som matkou dvoch malých čertíkov - Paťka a Samka, ktorých milujem ešte viac ako knihy, hoci som knihy vyššie uviedla až trikrát za sebou. Ale chápete, nie je milovať ako milovať. Oboje moje milované však vystihujú moju osobnosť. Takže tak: Who I am? - keywords: family and books.

Mať pôžitok z kníh sa snažím naučiť aj moje deti. Starší syn má už päť rokov a čítanie ho veľmi baví.

Ale teraz späť ku môjmu vzťahu ku knihám a ešte k iným veciam, ktoré vám teraz prezradím. Ku knihe sa mi hodí dobrý čajík, najlepšie zelený. Ale obľubujem i rôzne bylinkové čaje. Sama sa môžem nazvať amatérskou bylinkárkou. Na záhradke pestujem mätu a medovku. Ale zbieram i bazu, šípky a podobné voľne rastúce zázraky prírody. Príroda je ďalšou položkou z môjho zoznamu obľúbených vecí. Čo je krajšie ako pohľad na hory obklopujúce naše žitie (okrem pohľadu na moje dieťatko, najmä keď spinká, a na nádhernú obálku knihy - ale o tom potom).

A aká je vlastne moja obľúbená kniha?? Ťažko uviesť top knihu, pretože sa mi páčilo mnoho kníh, ale asi najviac sa mi v poslednej dobe páčila Zlodejka kníh, Kam zmizla Aljaška a iné. Samozrejme, obľúbenými knihami sú i tituly od predstaviteľov literatúry po roku 1945, či už svetových alebo slovenských. Mojim najobľúbenejším slovenským autorom je Peter Holka, ale i Alfonz Bednár, Ladislav Ťažký a i.

Okrem kníh mám rada i hudbu. Rada si pustím hudbu keď môžem nepočúvať okolie. Najradšej mám totiž hudbu nahlas. Keďže som mama a hlasnú hudbu môžem mať len keď dieťa spí, tak práve to, že dieťa spí, mi znemožňuje takto hudbu počúvať. Preto si vtedy dám slúchadla a aspoň hodinku viem, že môžem počúvať (moje dieťa totiž aspoň hodinu stopercentne spí). A čo počúvam? V poslednej dobe napr. One Republic, Sia, ale hlavne moju srdcovku Metallicu či Bullet for My Valentine.

Rada si pozriem aj dobrý seriál alebo film. V poslednej dobe však skôr sledujem filmy ako seriály. Ale mojim najobľúbenejším seriálom, ktorého všetky série som videla už asi trikrát, je How I Met Your Mother a neodmysliteľná The Big Bang Theory.

Tak to som ja. V skratke.