streda 25. novembra 2015

Vianočný wishlist

Blížia sa Vianoce a je čas nakupovať darčeky. Ja najradšej kupujem knihy. V tom sa naozaj vyžívam. Hoci, musím sa priznať, keď niekomu kúpim knihu, mám nakoniec problém mu ju dať. Najradšej by som si ju totiž nechala a prečítala ja. Keď ju kúpim otcovi, mamine alebo sestre, tak si ju potom síce prečítať môžem, ale je mi ľúto, že sa nebude vynímať na mojej poličke. Ale nakoniec sa s tým vždy zmierim, aj vďaka tomu, že na tej mojej poličke tiež pribudnú nejaké tie skvosty. Tento rok by som na Vianoce chcela knihy:


 Vězněná od Pavla Renčína. Čítala som o nej v najnovšej Pevnosti a po tom, čo som sa dozvedela, som neodolala a knihu už aj objednala. Už len počkať do Vianoc, keďže som ju objednala akože za manžela. :)


Nech sneží. Túto knihu tvoria tri poviedky. Upútala ma jedným z autorov, ktorým je John Green, keďže jeho Kam zmizla Aljaška, ale aj Na vine sú hviezdy sú skvelé. Tentoraz som pri výbere knihy vsadila na autora.


Nesbove najnovšie knihy Polnočné slnko a Krv na snehu som kúpila na Vianoce pre ocina. Musím počkať, kým ich prečíta, a potom sa do nich, dúfam, pustím aj ja. Snáď nemusím komentovať dôvod výberu kníh.
zdroj obrázkov www.bux.sk


A napokon, Cestujem sama. Severské krimi je jednoducho kapitola sama o sebe. Táto kniha má jednak slušnú obálku, jednak príbeh vyzerá celkom sľubne. Páčia sa mi postavy s psychickými problémami. Tie by sme v tejto knihe mali nájsť u postavy Mie, bývalej vyšetrovateľky. Očakávam mrazivý príbeh plný napätia. Mrazí ma už len pri informácii, že vyšetrovať sa bude záhadná smrť dievčatka, ktoré nájde muž obesené v lese, ktoré má na krku zavesenú tabuľku s nápisom Cestujem sama. Som zvedavá, či kniha naplní moje očakávania.

Akú knihu by ste si priali vy? Máte nejaký zaujímavý tip, o ktorý sa radi podelíte?




štvrtok 5. novembra 2015

Vladimír Nabokov - Lolita

Lolitu som si vybrala na seminár o literárnej postmoderne. Pred čítaním som však ešte nevedela, že som si vybrala tak úžasné dielo, v ktorom som spoznala jazykové majstrovstvo jej autora, Vladimíra Nabokova.
Lolita vyšla už v roku 1955, ale časom na hodnote rozhodne nestratila. Jej cesta k vydaniu síce zažila nemalé problémy (keďže ju považovali za pornografické dielo), napokon však cestu k čitateľom našla. 
Dielo je zaujímavé i 60 rokov po jeho vzniku a bude zaujímavým i naďalej. 
Lolita je koncipovaná ako denníkový záznam a fiktívny rozhovor s čitateľom a súdnou porotou, ktorý vedie hlavný hrdina a zároveň rozprávač príbehu, Humbert Humbert. Humbert rozpráva príbeh fiktívnej autobiografie, ktorý koncipuje vo vyšetrovacej väzbe pokým čaká na súdny proces. Súdneho procesu sa nakoniec nedočká, pretože tesne pred ním zomiera na infarkt. 
Dielo je príbehom zvrátenej lásky tridsaťpäťročného muža k dvanásťročnej Lolite.
Možno si myslíte, že Humbert je nechutný zvrhlík, ktorý sa zmocnil mladej Lolity. Ale opak je pravdou. Lolita nie je nevinným dievčatkom. Hoci Humbert mal v pláne Lolitu znásilniť použitím liekov na spanie, lenže tie Lolite nezabrali natoľko, aby si s ňou mohol užiť. Potom prišiel zlom. Lolita zviedla jeho. Navyše nebol jej prvým milencom. Skúsenosti totiž nabrala v dievčenskom tábore, kde sa zoznámila s Charliem, synom vychovávateľky. Takže Lolita nie je žiadnym neviniatkom. Mimochodom, okrem toho je Lolita ešte aj drzá, protivná, rozmaznaná a prefíkaná. Humbert ju síce na dosiahnutie telesných kontaktov vydieral, ale je otázne, či išlo skutočne o vydieranie, pretože Lolita si veľmi dobre uvedomovala, čo na Humberta platí. Ja som dokonca miestami Humberta aj ľutovala. To bolo aj cieľom Humbertovho rozprávania, pretože on sám nevedel, či je len zvrhlé zviera alebo aj poľutovaniahodný človek. To je ďalším zaujímavým momentom tohto diela. Rozprávanie núti čitateľa zamýšľať sa nad svojim postojom k sexuálne narušeným ľuďom. Názor na Humberta si musí urobiť každý sám. 
Toľko k príbehu. Alebo ešte predsa - dielo je akoby výzvou na vytvorenie morálnejšieho sveta, ktorý je plný skazenosti. 
Čo je však na diele najlepšie, je hra s jazykom. Môžem povedať, že dielo je ukážkou Nabokovej jazykovej virtuozity.  Nachádzame mnoho slovných hračiek. Slovný humor je v diele od začiatku až do konca. Okrem toho je v diele mnoho mystifikácie, paródie, irónie, paralel a narážok na mytológiu a literárnu históriu. Týchto narážok a paralel je nespočetné množstvo a vyžaduje naozaj skúseného čitateľa, aby ich (i keď nie všetky) odhalil. Dielo však nie je len pre takéhoto čitateľa, ale aj pre bežného čitateľa, pretože dejová zložka je celkom dobre spracovaná. Príbeh síce nie je až taký napínavý, ako by sa niekomu žiadalo, pretože nejaké náznaky konca sa dozvedáme už v predhovore. Na deji to však až tak neuberá a určite je zaujímavý. 
Kniha určite stojí za prečítanie.