streda 14. októbra 2015

Kristína Farkašová - Som mama

Už ste si asi všimli, že som mama. (Ak ste tento fakt ešte nepostrehli, môžete sa tak dočítať tu). A keďže som mama, musela som sa dostať ku knihe Som mama, ktorú napísala iná mama, resp. dvojmama Kristína Farkašová.

Kniha Som mama, ktorá po vydaní dosiahla prvú priečku predajnosti (minimálne na martinus.sk), upúta už na prvý pohľad. Obálka je skutočne zaujímavá. Nielen obálka, ale celé grafické spracovanie knihy je veľmi originálne. Detaily v knihe sú dotiahnuté do vizuálne výborného výsledku. Napr. stránky sú z kvalitného hrubého papiera, takže sa v knihe ľahko listuje; záložka, ktorá ku knihe neodmysliteľne patrí, je vtipná a originálna; a asi najväčším prekvapením boli tetovačky, ktoré sa nachádzajú uprostred knihy. Texty, z ktorých niektoré už autorka publikovala i na blogu, sú dotvorené peknými a vtipnými ilustráciami Borisa Farkaša. V knihe, samozrejme, nechýbajú ani Farkašovej obľúbené pruhy.



A teraz k autorkinmu štýlu. Kniha srší humorom, ktorého má autorka nadostač. Autorka podáva svoje zážitky, postrehy, starosti, radosti a iné záležitosti, ktoré zažíva ako mama dvojičiek, Ely a Matildy, ktoré milo nazýva knedľami. Z jej podania príbehu je cítiť pozitívny prístup k role matky, ktorú si autorka užíva už dva roky. Nadhľad a humor si zachováva i pri opise vecí, ktoré ju privádzajú do zúfalstva. Autorka sa neváhala vysmievať i sama so seba. Neváhala však ani vtipne skritizovať matky, radodajky, ako ich autorka nazýva (pre pochopenie, radodajky sú matky, ktoré dávajú rady). Môžem povedať, že po prečítaní tejto knihy, sa i ja ako čitateľka cítim lepšie naladená a pozitívnejšia.

Kniha je príjemným oddychovým čítaním pre všetky mamy, resp. ženy. Ale nielen ženy. Myslím si, že knihu si môže pokojne prečítať i muž, či už otec, alebo nie. Farkašovej humorný štýl totiž pobaví každého. Autorka síce svoje dielo označila ako antikoncepčnú literatúru, ale svojím nadhľadom, ktorý si zachováva pri vykonávaní svojich povinností ako mamy, asi žiadnu ženu neovplyvní pri tvorbe svojich potomkov. Kniha osloví čitateľov i hovorovým štýlom. Autorka sa dokonca nevzdáva ani bohemizmov (napr. kojiť, šuplík a i.), ktoré si (ako píše v závere) vybojovala i u jazykovej redaktorky tejto zaujímavej knihy. Knihu hodnotím pozitívne.

Do prečítania!

pondelok 5. októbra 2015

John Boyne - Zostaň, kde si, a potom odíď

Kniha Zostaň, kde si a potom odíď je dielom patriacim do kategórie detskej literatúry. Určite však nie je len pre deti a mládež, ale jej posolstvo sa dotkne i dospelého čitateľa. Príbeh je situovaný do obdobia prvej svetovej vojny. Vojnová tematika však nie je podaná z historického hľadiska, ale ide skôr o dopad vojny na človeka a poukázanie na to, čo je v živote najdôležitejšie, na čo by človek nemal zabúdať ani počas vojny, a vlastne nikdy. Už tušíte o čo ide? Predsa o najlepší dôvod na svete - lásku (ako to v diele povedal pán Janáček, keď Alfiemu odpovedal na otázku, prečo sa presťahoval z Prahy do Anglicka).

Dielo je teda príbehom o láske a z nej prameniacej odvahe chlapca, ktorý miloval svojho otca. Keď mal Alfie Summerfield piate narodeniny, otec mu sľúbil, že nikdy neodíde. Na druhý deň však otec svoj sľub porušil a dobrovoľne odišiel do armády. Otec mu pri odchode tvrdil, že to potrvá najneskôr do Vianoc. Prešli štyri roky a Alfie o svojom otcovi nič nevedel. Listy, ktoré otec z vojny dovtedy písal prestali chodiť. To si aspoň myslel kým nenatrafil na ukryté listy pod maminou posteľou. Listy od ocka zrazu nemajú ani hlavu, ani pätu. Alfie je zmätený a nechápe, čo sa deje. Vtedy začne od mami vyzvedať, kde je jeho ocko. Dozvedá sa, že otec je na nejakej tajnej misii a preto nemôže písať. Jedného dňa sa však na stanici, kde chodí čistiť topánky, z papierov istého lekára dozvedá, že jeho ocko sa nachádza v špeciálnej nemocnici, kde sa liečia vojaci s nezvyčajnými ťažkosťami. Rozhodne sa nájsť svojho ocka a vydá sa na dobrodružnú cestu do nemocnice, do veľmi čudného miesta, kde sa liečia ľudia, na ktorých sa vojna podpísala formou nervového šoku. Napokon ho z nemocnice unesie a dovedie domov. Otec nezvláda situáciu kvôli chýbajúcim liekom a tak ho Alfie zoberie na prechádzku. Odídu spolu na vlakovú stanicu, kde z hluku búchajúcich dverí dostane opäť šok a Alfiemu utečie. Všetko však dobre skončí, keď sa otec objaví u suseda pána Janáčka. Zlé pominie a všetko sa vráti do ako tak normálnych koľají. 

Boyne ako autor nesklamal. Príbeh napísal pútavo. Od začiatku som sa nevedela dočkať konca. Boyne dokázal to, že som prežívala to isté, čo Alfie. Pocit krivdy, keď mu nikto nepovedal pravdu, adrenalín, keď prvýkrát cestoval vlakom i keď unášal otca z nemocnice, radosť, že ho otec spoznal, výčitky svedomia, keď sa otec znova stratil, lebo počúvol rozkaz: Zostaň, kde si a potom odíď; a takisto radosť z toho, že sa všetko dobre skončilo. 
Diela s vojenského prostredia nie vždy končia happy endom, ale v tomto prípade som rada, že sa tak stalo. 
Knihu jednoznačne odporúčam.

Do prečítania! 

sobota 3. októbra 2015

Who I am?

Volám sa Martina Záborská a vyštudovala som odbor slovenský jazyk a literatúra. Milujem knihy, knihy a ešte raz knihy. Najradšej by som čítala stále. To však nejde. A prečo? Som matkou dvoch malých čertíkov - Paťka a Samka, ktorých milujem ešte viac ako knihy, hoci som knihy vyššie uviedla až trikrát za sebou. Ale chápete, nie je milovať ako milovať. Oboje moje milované však vystihujú moju osobnosť. Takže tak: Who I am? - keywords: family and books.

Mať pôžitok z kníh sa snažím naučiť aj moje deti. Starší syn má už päť rokov a čítanie ho veľmi baví.

Ale teraz späť ku môjmu vzťahu ku knihám a ešte k iným veciam, ktoré vám teraz prezradím. Ku knihe sa mi hodí dobrý čajík, najlepšie zelený. Ale obľubujem i rôzne bylinkové čaje. Sama sa môžem nazvať amatérskou bylinkárkou. Na záhradke pestujem mätu a medovku. Ale zbieram i bazu, šípky a podobné voľne rastúce zázraky prírody. Príroda je ďalšou položkou z môjho zoznamu obľúbených vecí. Čo je krajšie ako pohľad na hory obklopujúce naše žitie (okrem pohľadu na moje dieťatko, najmä keď spinká, a na nádhernú obálku knihy - ale o tom potom).

A aká je vlastne moja obľúbená kniha?? Ťažko uviesť top knihu, pretože sa mi páčilo mnoho kníh, ale asi najviac sa mi v poslednej dobe páčila Zlodejka kníh, Kam zmizla Aljaška a iné. Samozrejme, obľúbenými knihami sú i tituly od predstaviteľov literatúry po roku 1945, či už svetových alebo slovenských. Mojim najobľúbenejším slovenským autorom je Peter Holka, ale i Alfonz Bednár, Ladislav Ťažký a i.

Okrem kníh mám rada i hudbu. Rada si pustím hudbu keď môžem nepočúvať okolie. Najradšej mám totiž hudbu nahlas. Keďže som mama a hlasnú hudbu môžem mať len keď dieťa spí, tak práve to, že dieťa spí, mi znemožňuje takto hudbu počúvať. Preto si vtedy dám slúchadla a aspoň hodinku viem, že môžem počúvať (moje dieťa totiž aspoň hodinu stopercentne spí). A čo počúvam? V poslednej dobe napr. One Republic, Sia, ale hlavne moju srdcovku Metallicu či Bullet for My Valentine.

Rada si pozriem aj dobrý seriál alebo film. V poslednej dobe však skôr sledujem filmy ako seriály. Ale mojim najobľúbenejším seriálom, ktorého všetky série som videla už asi trikrát, je How I Met Your Mother a neodmysliteľná The Big Bang Theory.

Tak to som ja. V skratke.